Jozef Sadecký
Fotografovanie divokej prírody nie je len o technike a vybavení. Je to o trpezlivosti, pokore a schopnosti byť neviditeľným. Jozef Sádecký sa venuje wildlife fotografii, pričom osobitné miesto v jeho portfóliu patrí medveďom. Namiesto adrenalínu však vo svojich fotografiách zachytáva ticho, rešpekt a prirodzenosť. Rozprával som sa s ním o tom, ako sa fotí divoká zver, aké to je stretnúť sa s medveďom naživo a čo všetko obnáša práca wildlife fotografa.
1. Fotografovanie prírody často začína jedným silným momentom, ktorý zanechá stopu.
— Kedy si prvýkrát pocítil, že ťa to ťahá práve k divokej prírode?
Divoká príroda ma lákala odkedy fotím. Môj žáner je krajina a na divokú prírodu som nemal vhodný objektív. Pred pár rokmi som si zaobstaral Canon EF 300mm 2.8 L IS USM. Vždy pri pokuse fotiť voľno žijúce zvieratá mi chýbalo dlhšie ohnisko a to ma odrádzalo tráviť čas v lese, keď bolo všetko veľmi ďaleko! Samozrejme, že som nafotil aj s 300mm, ako kamzíky, srny, ale na väčšie šelmy, alebo dravce to nestačilo!
2. Stretnutie s medveďom je pre mnohých zážitok na celý život. Ty ho však často vyhľadávaš.
— Čo v tebe prebúdzajú tieto stretnutia? Strach, rešpekt, alebo niečo iné?
Vidieť a nafotiť medveďa hnedého v jeho prirodzenom prostredí bol môj veľký sen!
Možno sa zdá, že medvede fotím často, ale môj prvý “úlovok” som nafotil v júni 2024!
K prírode mám vždy rešpekt, či ide o hory, alebo divokú zver. Možno som divný :) ale strach nepociťujem, čo mi príde zvláštne. Nechodím sám, to si nemôžem dovoliť kvôli mojej rodine a aj z bezpečnostných dôvodov!
Vidieť medveďa je krásny zážitok.
Pozorovať jeho prirodzené správanie je neopísateľný zážitok!
3. Príroda si vyžaduje trpezlivosť a vnímanie detailov, ktoré iným unikajú.
— Ako sa pripravuješ na fotenie v teréne? Čo všetko tomu predchádza?
Fotenie zvierat si vyžaduje veľa času strávený v horách. Príprava je veľmi dôležitá. Zmapovať si terén, kde sa pravidelne pohybuje zver a byť včas na danom mieste. Správne sa zamaskovať je veľmi dôležité, aby človek splynul s prírodou. Zver veľmi dobre pozná svoje okolie a malý náznak rušivého prvku ho vie vyrušiť! Ideálny čas na fotenie zveri je podľa môjho názoru ráno. V horách je ticho, čo sa nedá porovnať s večerným fotením pri veľkom pohybe ľudí, bicykloch a v najhoršiom prípade motorkách. Vtedy môžem fotenie zabaliť !
4. Každý fotograf má chvíle, na ktoré nikdy nezabudne – nie pre samotný záber, ale pre to, čo sa vtedy dialo.
— Máš v pamäti nejaký silný zážitok z prírody, ktorý ti zostal hlboko v mysli?
Mám z apríla aj mája tohto roku. Fotili sme medvede a v diaľke asi 350m sa objavil veľký samec. Všetky mladé samce vtedy utiekli, lebo vzbudzoval rešpekt. Pobudol tam len chvíľu a potom zaliezol do lesa. O niekoľko minút sa objavil od nás asi na 50m a venoval nám krásnych trinásť minút svojho času.
Ďalší bol počas ruje, kde sme pozorovali samicu a samca. Po medvedích “raňajkách” sa vybrali našim smerom a oboch sme mali asi na 20 metrov! Medvedica si nás všimla, chvíľu pozorovala čo sme zač a potom utiekla. Samec nas zacítil až o niekoľko sekúnd, zafučal, zahrabal a našťastie utiekol do lesa len pár metrov za nami ! V to isté ráno sme išli v diaľke ešte za jedným veľkým samcom. Vzdialoval sa, ale potom zmenil smer a išiel priamo na nás ! Tam sme sa mu prihovorili “ medveď už si moc blízko “ ! Spozoroval nás a odbehol preč. V to ráno som mal medvede fakt len na pár metrov, čo bol na jednej strane zážitok, ale na druhej odporúčam nechodiť sám !
5. Wildlife fotografia má aj svoju etickú rovinu – najmä pokiaľ ide o rušenie zvierat.
— Ako sa na to pozeráš ty? Kde máš nastavené hranice, ktoré neprekračuješ?
Spomínal som úctu a rešpekt voči horám aj prírode! Tak isto musí byť aj etická rovina. Občas si musím zviera privnadiť vábničkou či sa jedná napríklad o srncov, líšky alebo jelene. Na jednej strane som rád, že mi zviera príde pred objektív, ale na druhej ma mrzí, že som ho oklamal vábením :(
6. Nie každá dobrá fotografia vznikne v správnej chvíli, ale niektoré okamihy sú výnimočné aj bez toho, aby ich človek zachytil.
— Je nejaký moment, ktorý bol pre teba tak silný, že si ho radšej prežil, než fotil?
Výnimočné okamihy som mal práve pri pozorovaní a fotení medveďov. Človek nevie, koľko môže trvať ten moment a čo príde. Radšej sa sústredím na fotenie, poprípade točenie videa , aby som mal viac záznamového materiálu. Určite by ma mrzelo nezachytiť vzácny moment, ktorý sa nezopakuje !
7. Aj ten najlepší fotograf sa bez spoľahlivej techniky nezaobíde – najmä v náročných podmienkach, ktoré wildlife fotografia prináša.
— Akú techniku používaš pri fotení divej zveri? Máš overenú výbavu, na ktorú sa môžeš vždy spoľahnúť?
Dlhé roky som verný značke Canon. Momentálne fotografujem na Canon EOS R3 a EOS R5. Na Wildlife používam práve Canon EOS R3. Snímač s rozlíšením 24 mpx a 30 snímok za sekundu je dobrým pomocníkom pri fotografovaní divej zveri.
Do zbierky mi pribudol objektív Canon EF 600mm F4 L IS II USM + TC 2x III.
Táto kombinácia je pre mňa dokonalá pre Wildlife fotografiu. Výhodou objektívu je 600mm ohnisko aj IS ( image stabilization ). Pri dobrom svetle fotím prevažne z ruky. Statív od LEO FOTO využívam pri fotení z krytu, alebo fotostanu a pri slabých svetelných podmienkach. Pri takomto dlhom ohnisku je výhoda nerušenia zveri a tiché pozorovanie z dostatočnej diaľky!
8. Mnohí začínajúci fotografi túžia zachytiť prírodu tak, ako ju vidia ich vzory. No často nevedia, kde začať, alebo čo je naozaj dôležité.
— Akú radu by si dal tým, ktorí chcú fotiť prírodu a divoké zvieratá s rešpektom a skutočným záujmom?
Fotenie prírody je najťažší žáner. Začínajúcim fotografom určite poradím, nech sa v horách pohybujú často, či už pri východe alebo západe slnka. Takto rýchlejšie pochopia, ako sa menia svetelné podmienky a ako sa príroda správa. Vždy hovorím, že po každej búrke vyjde svetlo a po daždi sa priprav na ranné inverzie !
Fotenie divej zveri býva niekedy ťažký “ oriešok” !
Dôležitá je trpezlivosť. Zmapujte si terén, kde pravidelne vychádza zver a hlavne sa nemaskujte oproti poľovníckym posedom ! Ideálne miesto býva práve vedľa posedov, aby o Vás poľovník vedel! Na lúke je to ráno určite živšie, tak by som odporučil prísť na lúku z lesa a opatrne poobezerať terén, aby si zver nevyplašil. Tá je aktívna počas noci a po východe slnka opäť schádza do lesa. Tak prajem veľa zdaru a dobré svetlo !
Ďakujem Jozefovi Sadeckému, že nám priblížil svet, ktorý väčšina z nás pozná len z diaľky. Svet ticha, trpezlivosti a nefalšovanej divočiny. Jeho pohľad na prírodu nie je len fotografický, ale hlboko ľudský – a to je cítiť v každej jeho snímke. Prajem mu veľa svetla, bezpečných návratov z terénu a momentov, ktoré stoja za to nielen fotiť, ale aj prežiť.
-Dávid Ilkovič-
