Sebastião Salgado
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že 23. mája 2025 zomrel vo veku 81 rokov Sebastião Salgado, jeden z najvýznamnejších svetových fotografov a humanistov. Jeho smrť potvrdila organizácia Instituto Terra, ktorú spoluzaložil so svojou manželkou Léliou Wanick Salgado. Príčinou úmrtia bola leukémia, ktorá sa vyvinula ako komplikácia po malárii, ktorú prekonal v roku 2010 počas práce na projekte "Genesis" .
Sebastião Ribeiro Salgado sa narodil 8. februára 1944 v meste Aimorés v brazílskom štáte Minas Gerais. Vyštudoval ekonómiu na Univerzite v São Paule a neskôr získal doktorát v Paríži. Počas práce pre Medzinárodnú organizáciu pre kávu cestoval po Afrike, kde začal fotografovať a v roku 1973 sa rozhodol venovať fotografii naplno.
Salgado pracoval pre agentúry Sygma, Gamma a Magnum Photos, až kým v roku 1994 spolu s manželkou nezaložil vlastnú agentúru Amazonas Images. Jeho práca bola zameraná na dlhodobé projekty dokumentujúce sociálne a environmentálne otázky, pričom navštívil viac ako 120 krajín.
Sebastião Salgado žil v Paríži so svojou manželkou Léliou Wanick Salgado, s ktorou mal dvoch synov: Juliana a Rodriga. Rodina bola úzko zapojená do jeho projektov, pričom Juliano spolupracoval na dokumentárnom filme "The Salt of the Earth" (2014), ktorý režíroval Wim Wenders a ktorý získal množstvo ocenení.
Sebastião Salgado nebol iba fotografom – bol rozprávačom príbehov, ktorý pomocou svojho objektívu mapoval ľudské utrpenie, dôstojnosť, krásu planéty a ekologickú rovnováhu. Jeho fotografie sa vyznačujú jedinečnou vizuálnou silou, hĺbkou a empatickým pohľadom na svet. V čiernobielych tónoch dokázal zachytiť esenciu ľudskej skúsenosti aj majestátnosť prírody. Vytvoril niekoľko rozsiahlych dokumentárnych projektov, ktoré sa zapísali do dejín fotografie. Medzi jeho najvýznamnejšie projekty patria:
Workers (1993): epická séria o manuálnych pracovníkoch po celom svete.
Exodus (2000): dokumentácia migrácií a utečeneckých kríz.
Genesis (2013): oslava nedotknutej prírody a tradičných kultúr.
Amazônia (2021): vizuálna pocta amazonskému dažďovému pralesu a jeho domorodým obyvateľom.
Okrem fotografickej práce bol Salgado aj významným environmentálnym aktivistom. V roku 1998 spolu s manželkou založil Instituto Terra, organizáciu zameranú na obnovu atlantického pralesa v Brazílii. Vďaka ich úsiliu bolo znovu zalesnených viac ako 17 000 akrov pôdy, čím sa obnovil ekosystém a biodiverzita oblasti.
Sebastião Salgado zanechal nezmazateľnú stopu vo svete fotografie a environmentálneho aktivizmu. Jeho diela nás nabádajú k zamysleniu nad stavom sveta a potrebou ochrany ľudskej dôstojnosti a prírody. Jeho odkaz bude naďalej inšpirovať budúce generácie fotografov, humanistov a ochranárov.
Posledná rozlúčka s velikánom
Dnes sa lúčime s mužom, ktorý videl svet tak, ako málokto – cez objektív plný súcitu, pravdy a krásy. Sebastião Salgado bol viac než len fotograf. Bol svedkom nášho ľudstva, kronikárom bolesti aj nádeje, prorokom prírody, ktorý nás vyzýval, aby sme sa dívali nielen očami, ale najmä srdcom.
Vo svojich fotografiách nám zanechal most – medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi ľudskou dôstojnosťou a ekologickou zodpovednosťou. S každým záberom nás učil pozerať sa hlbšie, vnímať viac, cítiť intenzívnejšie.
Odchádza tichý hlas svetla, no jeho dielo bude žiariť ešte dlho po jeho odchode. V každej čiernobielej snímke zostáva odtlačok jeho duše – plnej pokory, pravdy a nekonečnej lásky k životu.
Ďakujeme ti, Sebastião, za to, že si nám ukázal svet taký, aký je – bolestivý, krásny, neľahký, no stále hodný ochrany. Nech tvoj pohľad žije v našich očiach a tvoj súcit v našich skutkoch.
Odpočívaj v pokoji. Tvoje svetlo bude chýbať – no nikdy nezhasne.
