Niektoré fotografické príbehy sa začínajú jedným výnimočným okamihom. Iné sú výsledkom rokov cestovania, opakovaných návratov na rovnaké miesta a neustáleho hľadania niečoho, čo tu ešte nikto nevidel.
Príbeh Filipa Hrebendu patrí do tej druhej skupiny. Slovenský fotograf, ktorého mnohí poznajú predovšetkým vďaka krajinárskej fotografii a výnimočným záberom z odľahlých častí sveta, získal na 15. ročníku súťaže HIPA 2026 1. miesto v kategórii General (Colour).
Do Dubaja však tentoraz neprišiel iba prevziať ocenenie. Prišiel so svojou rodinou. A práve to dáva jeho účasti na podujatí ďalší rozmer.
FAMILY – téma, ktorá dostala osobný význam
Témou tohtoročnej HIPA bola FAMILY – rodina. Pre mnohých fotografov to bola predovšetkým výzva nájsť obraz, ktorý dokáže vyjadriť vzťahy, blízkosť a emócie medzi ľuďmi.
Filip sa však rozhodol vziať túto tému aj doslova. Do Dubaja si priviedol svoju rodinu a významné fotografické ocenenie tak mohol prežiť spolu s najbližšími.
V prostredí medzinárodnej fotografickej súťaže, kde sa stretávajú autori z celého sveta, je ľahké sústrediť sa iba na výsledky, trofeje a umiestnenia. No fotografia je často iba jednou časťou príbehu. Za ňou sú hodiny práce, cestovania, plánovania, ale aj ľudia, ktorí fotografa sprevádzajú na jeho ceste.
A práve rodina môže byť súčasťou tohto dobrodružstva – nielen ako téma pred objektívom, ale aj ako súčasť života za ním.
Hľadať miesta, ktoré ešte nikto neobjavil
Filipova fotografická tvorba je úzko spojená s krajinou. No jeho cieľom nie je navštevovať iba najznámejšie fotografické lokality, ktoré pozná každý cestovateľ a fotograf.
Island, Dolomity či iné ikonické miesta sveta majú svoje čaro. Filip však hovorí, že čím viac cestuje, tým väčšiu túžbu má objavovať nové a menej známe lokality.
Spolu s manželkou sa preto začali čoraz častejšie vydávať do odľahlého islandského vnútrozemia. Do oblastí, kam sa bežní turisti nedostanú a kde je stretnutie s ďalším fotografom skôr výnimkou.
Jedno z takýchto miest objavili už približne v roku 2024. Pripomína čiernu mesačnú krajinu, ktorú pretína výrazný zelenožltý mach. Práve v tomto kontraste sa ukrýval fotografický potenciál.
Filip sa na miesto vrátil niekoľkokrát. Krajina sa menila spolu s riekami, ktoré si neustále hľadali nové korytá. Až pri jednej z návštev, v septembri 2025, sa rieka dostala presne do polohy, ktorú si predstavoval. Vznikla fotografia, ktorá neskôr získala prvé miesto na HIPA.
Okamih, keď fotograf vie
Počas nášho rozhovoru som sa Filipa pýtal, či už pri stlačení spúšte vie, že práve vytvoril fotografiu, ktorá má potenciál uspieť v súťaži.
Jeho odpoveď bola jednoznačná. Niekedy to fotograf jednoducho cíti.
Pri bežnom fotografovaní môže vzniknúť krásny záber vďaka výborným podmienkam, svetlu alebo kompozícii. No podobných fotografií už svet videl tisíce. Iné je, keď fotograf objaví niečo nové – pohľad, ktorý ešte nikto nezachytil, alebo kombináciu prvkov, ktorá pôsobí úplne nečakane.
Práve vtedy si Filip povie, že fotografia má potenciál.
Štyri či päť návratov pre jedinú fotografiu
Filip priznáva, že nie vždy sa podarí všetko na prvý pokus. Niekedy má fotograf šťastie a už pri prvej návšteve lokality dostane ideálne podmienky. Inokedy sa musí vrátiť päťkrát, kým sa všetko spojí tak, ako si predstavoval.
Pri ocenenej fotografii to bolo presne tak. Miesto poznal, vedel, čo chce dosiahnuť, ale musel čakať na správne usporiadanie krajiny a rieky.
Práve táto kombinácia trpezlivosti, skúseností a schopnosti predstaviť si výslednú fotografiu odlišuje obyčajnú návštevu krásneho miesta od skutočnej fotografickej expedície.
Rodina ako súčasť fotografickej cesty
Keď sa rozprávame o úspešných fotografoch, často vidíme len výsledok – ocenenie, publikovanú fotografiu alebo výstavu. Menej už vnímame všetko, čo tomu predchádza.
Pri Filipovi je cestovanie a objavovanie nových miest súčasťou života. Jeho manželka je súčasťou mnohých ciest a spoločných objavovaní. A keď sa k tomu pridá aj účasť rodiny na takom významnom podujatí, akým je HIPA, téma FAMILY zrazu nie je iba názvom fotografickej kategórie alebo ročníka.
Je to niečo, čo fotograf žije aj mimo fotoaparátu.
Filipovo prvé miesto na HIPA 2026 je významným úspechom slovenskej fotografie. No fotografie z Dubaja, na ktorých je spolu so svojou rodinou, zachytávajú inú, rovnako dôležitú stránku tohto príbehu.
Niekedy je totiž najkrajším výsledkom fotografickej cesty to, že ju nemusíme absolvovať sami.
